sobota 29. marca 2008

DETI

Určite sa pamätáte na vaše detské časy. Skúste trošku zapojiť to čo nosíte na krku (nadáva sa tomu, že hlava) možno si spomeniete. Pamätáte sa na tie otázky ktoré ste kládli dospelým, neústupčivo ste čakali na odpovedˇ a naliehali ste až do vtedy kým ste ju nedostali? Mnohí sme už na to zabudli. Tak si to skúste aspoň predstaviť. Nie je to ťažké.Zapojte svoju fantáziu.
Prečo je biela biela a čierna je čierna a nie naopak? Prečo sa volá autobus- autobus? Je klobása ovocie? Prečo to nelieta, ked to má rohy? Prečo zajačik papká mrkvičku? To je ukážka otázok ktorými deti zaťažujú dospelácke mozgy. A prečo zaťažujú? Prečo si nevedia nájsť dospelí chvílu času a vysvetliť to malému detskému mozočku? Asi si o sebe myslia že sú vážny a nemajú čas zaoberať sa takými hlúposťami. A práve tak im uťekajú všetky ľudské hodnoty. Našťastie ešte jestvujú dospelí ktorí sa vedia deťom venovať a nie sú im tieto detské problémy ukradnuté.
Ako tak uvažujem, aj som stále dieťa. Vekom a často i rozumom. Nehanbím sa za to. Som veľké malé dieťa. Aj mne občas prebehnú hlavou takéto detské otázky. Napríklad minule som rozmýšľala nad tým prečo sa vlasy nedajú požuť. Nakoniec som neprišla na žiadny rozumné riešenie a nechala som to tak. Nepreletí aj vám niečo podobné občas hlavou? Ved všetci sme boli deti ( niektorí ešte stále sme) . V každom z nás zostal malý kúsok nevinného dieťaťa s veľkými tak isto nevinne hladiacimi očami.

nedeľa 16. marca 2008

Bo) spoznajte ma

Teraz vám skúsim priblížiť našu múzu a jej život.
Naša múza menom Kivutama Etetuková (teraz možno chápete prečo som vám ju nepredstavila skôr) vyrastala v mestečku To-Viž .Bolo to neveľké z počtom obyvateľov 5 000 000 , medom a mliekom privoňané mestečko nachádzajúce sa nad Baťovkou vo vychýrenom Čičínskom kraji. Teplo domova tu nachádzali všetky múzy sveta. Je totižto hlavným mestom štátu Múzovisko. Túto krajinu nedokáže zachytiť žiadny obyčajný pozemšťan až na obyvateľov Baťovky. Sú to zvláštny ľudia ale to sme už trošku odbočili od témy. Uprostred hlavného mesta To-viž žila rodina Etetuková. Tu sa 22. 2. roku 222 narodila malá Kivutama. Bolo to veľmi zlaté a ako je známe u ľuďoch, ktorý majú v dátume aspoň tri dvojky, je poriadne strelená. keď mala 771 rokov začala navštevovať ZŠ Pre múzy a múzakov v meste To-viž. Ako inak chodila za školu učenie zanedbávala ako sa len dalo ale vždy prešla každý ročník so samými jednotkami. Bola inteligentná od prirodzenia a mala všetky predpoklady stať sa dobrou múzou. Rozhodla sa teda študovať ďalej a stať sa tak profesionálkou. Zmaturovala na jednotky a automaticky bola prijatá do najlepšej múziarnre: Luník 9.To mala už 1771 rokov čo je v tomto svete asi niečo ako stredný vek. Bola síce vzdelaná a vedela toho veľa ale preniesť tieto vedomosti do reálu bol už iný level. Ešte počas štúdií si vymyslela umelecké meno Kivibo (čítaj Kivibu). A tak Kivibo začala pracovať a bola pridelená ku mne. Tu sa naše osudy začali prepletať. Žili sme si dobre občas síce mala svoje úlety ale inak nám to klapalo. Až sa pomaly dostávame k osudnému dňu. K jej únosu...

sobota 8. marca 2008

Bo)

Možno ste si všimli že už dlhšiu dobu sme tu nemali nič nové.Ak vás zaujíma prečo určite si prečítajte tento príspevok.
Dôvodov máme hnedˇniekoľko.Jedným z nich je ,že naše články mali málo komentárov a teda boli málo čítane:(túto tému uzatváram a nehodlám otvárať:)Druhým dôvodom je, že nie sme trafené.Teda momentálne.Netrafila nás žiadna múza a istý čas sa už neukázala. Domnievame sa, že nás trafiť chcela , ale okolnosti a teda opica, jej to nedovolili.Niekto ju totižto ožral.Kedˇ nám chcela spraviť službu tak sa jednoducho netrafila.A tak nebol žiadny príspevok. To bolo len pár dní po našom poslednom článku.Po vyspaní opice, sa rozhodla že príde a trafí nás.To ešte netušila čo ju čaká tesne po tom ako opustí svoje hniezdo.Hnedˇako otvorila dvere, neznámi páchateľ na ňu zaútočil.Kedˇže ovládala :kunkfu, aikido, kickbox a iné čínske slovíčka, páchateľ ju zložil pár ťahmi a v zápätí ju odvliekol na neznáme miesto.Na druhý deň ráno nás navštívili naši spoľahliví a hlavne vždy nafetovaní členovia CSI Baťovka.Z nepochopiteľných dôvodov nemali žiadne dôkazy.Nastúpili sme do ich policajného auta, škoda 120 , a šli sme na miesto činu.Na zemi boli rôzne obrázky.Prvým bol muž spiaci v posteli.Na druhom bol študent ležiaci nad knihami a treťom, zároveň poslednom, bol muž s vyloženými nohami na stole s pivom v ruke čumiaci do televízie . To boli všetky indície na mieste činu. Nevieme čo znamenajú ak sa vám ich podarí rozlúštiť alebo ak nájdete niekde našu múzu dajte nám prosím vedieť.Budeme vám veľmi vdˇačný.

sobota 1. marca 2008

Ako naozaj vznikol virtualny svet?

1. Na začiatku všetkého bolo slovo a v slove boli dva bajty, a viac nebolo nič.
2. A oddelil Boh jednotku od nuly, a videl, že to bolo dobré.
3. Boh povedal: Buďte dáta.
4. Boh povedal: Nech sa uložia dáta na svoje miesto. A vymyslel diskety, harddisky a kompaktné disky.
5. A Boh povedal: Nech sú počítače, aby bolo kam vkladať diskety, harddisky a kompakty. Stvoril počítače a nazval ich hardwarom a oddelil softwar od hardwaru.
6 . Softwar ešte nebol , ale Boh rýchlo stvoril programy - veľké a malé a povedal im : Choďte a množte sa, naplňte celú pamäť.
7. Ale začalo Boha nudiť samého vytvárať programy a povedal si: Stvorím Programátora na svoj obraz a nech on vládne počítačom, programom a dátam. A stvoril Programátora a usadil ho v Počítačovom Centre, aby v ňom pracoval. Zaviedol Programátora k stromovej štruktúre a povedal: V každom adresári môžeš spúšťať programy, len z WINDOWS nič nespúšťaj, lebo zomrieš.
8. Boh povedal: Nie je dobré, keď je Programátor sám, stvorím toho, kto bude obdivovať Programátorskú prácu. Vzal Programátorovi kosť, v ktorej nebol mozog a stvoril To, čo bude obdivovať Programátora. A zaviedol To za Programátorom. To dostalo meno Užívateľ. A sedeli nahí pod nahým DOSom a nehanbili sa.
9. Ale Bill bol chytrejší, než všetky ostatné zvieratá, ktoré Boh stvoril. Bill povedal Užívateľovi: Určite povedal Boh, aby sme nespúšťali žiadne programy? A Užívateľ povedal: V každom adresári môžeme spúšťať programy, ale v adresári WINDOWS nie, lebo zomrieme.
A povedal Bill Užívateľovi: Ako môžeš o niečom hovoriť, keď si to nevyskúšal!
Ten deň, keď spustíte program z adresára WINDOWS, budete rovní Bohu, pretože jedným tlačítkom myši stvoríte to, čo budete chcieť. A uvidel Užívateľ, že ovocie WINDOWS boli pastvou pre oči a hodné závidenia, pretože akékoľvek vedomosti boli od tejto chvíle zbytočné. A nainštaloval WINDOWS na svojom počítači. A povedal Programátorovi, že je to dobré. A on si WINDOWS tiež nainštaloval.

10. A hneď šiel Programátor hľadať nové drivery. A Boh sa spýtal: Kam ideš?

A on povedal: Idem hľadať nové drivery, pretože nie sú v DOSe. A na to Boh: A kto ti povedal, že potrebuješ drivery? Nespustil si náhodou programy z adresára WINDOWS?

Programátor odpovedal: Užívateľ, ktorého si mi pridelil, si objednal programy pre Windows a preto som si aj ja nainštaloval Windows. A povedal Boh Užívateľovi: Prečo si to urobil?

Užívateľ odpovedal: Bill ma naviedol.

11. A povedal Boh Billovi: Pretože si to urobil, budeš naveky prekliaty medzi všetkou čvargou, divokou zverou. A bude nepriateľstvo medzi tebou a Užívateľom, naveky ťa bude Užívateľ nenávidieť, a ty mu budeš predávať Windows.

12. A Užívateľovi povedal Boh: Windows ťa veľmi sklame a zničí tvoje rezervy systémových prostriedkov, budeš musieť používať zlé programy, a bez Programátora neurobiš ani bodku.

13. Programátorovi zase: Pretože si počúvol Užívateľa, prekliate nech sú tvoje počítače, vznikne v nich veľa chýb a vírov, v pote čela budeš stále opravovať svoje dielo.

14. Vyhnal ich z Počítačového Centra a vstup zabezpečil heslom.

15. General protection fault.