DETI

Určite sa pamätáte na vaše detské časy. Skúste trošku zapojiť to čo nosíte na krku (nadáva sa tomu, že hlava) možno si spomeniete. Pamätáte sa na tie otázky ktoré ste kládli dospelým, neústupčivo ste čakali na odpovedˇ a naliehali ste až do vtedy kým ste ju nedostali? Mnohí sme už na to zabudli. Tak si to skúste aspoň predstaviť. Nie je to ťažké.Zapojte svoju fantáziu.
Prečo je biela biela a čierna je čierna a nie naopak? Prečo sa volá autobus- autobus? Je klobása ovocie? Prečo to nelieta, ked to má rohy? Prečo zajačik papká mrkvičku? To je ukážka otázok ktorými deti zaťažujú dospelácke mozgy. A prečo zaťažujú? Prečo si nevedia nájsť dospelí chvílu času a vysvetliť to malému detskému mozočku? Asi si o sebe myslia že sú vážny a nemajú čas zaoberať sa takými hlúposťami. A práve tak im uťekajú všetky ľudské hodnoty. Našťastie ešte jestvujú dospelí ktorí sa vedia deťom venovať a nie sú im tieto detské problémy ukradnuté.
Ako tak uvažujem, aj som stále dieťa. Vekom a často i rozumom. Nehanbím sa za to. Som veľké malé dieťa. Aj mne občas prebehnú hlavou takéto detské otázky. Napríklad minule som rozmýšľala nad tým prečo sa vlasy nedajú požuť. Nakoniec som neprišla na žiadny rozumné riešenie a nechala som to tak. Nepreletí aj vám niečo podobné občas hlavou? Ved všetci sme boli deti ( niektorí ešte stále sme) . V každom z nás zostal malý kúsok nevinného dieťaťa s veľkými tak isto nevinne hladiacimi očami.